Dejiny Paríža
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingmi po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III.. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. stor. za vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály Notre-Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu sa zjednotilo pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali o.i. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 - 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.